Návštevnosť

Návštevnosť:

ON LINE: 2
DNES: 47
TÝŽDEŇ: 1838
CELKOM: 438107

Univerzálny prekladač

Preklad (translations)

English French German Hungarian Italian Polish Russian Slovak

Exporty do RSS

RSS 0.91 RSS 1.0 RSS 2.0 Atom 1.0

Navigácia

Obsah

Tradičná kultúra

Keď sa na medzinárodných fórach predstavujú jednotlivé krajiny, jedným zo znakov, ktoré ich charakterizujú, je ľudová kultúra – kroje, piesne, hudba, tanec, či rôzne starodávne predmety. Najmä v súčasnosti, keď predovšetkým v kultúre dochádza ku globalizácii, k uniformite a amerikanizácii, je dôležité zachovať dedičstvo predkov a uchovať všetky jedinečné znaky, ktoré sú typické pre príslušný národ a krajinu. Tento fakt si začínajú uvedomovať múdri ľudia vo všetkých krajinách, najmä však v Európe, pred ktorou stojí dejinný krok zjednotenia. Pri tomto procese vystupuje do popredia myšlienka zachovania jedinečnosti všetkých národov vstupujúcich do zjednoteného spoločenstva.

Poloha rozlohou neveľkého Slovenska je v rámci Európy jedinečná. Prechádza ním nielen hranica medzi západoeurópskou a východoeurópskou kultúrou, ale aj rozhranie dvoch veľkých geografických oblastí – nížinnej a horskej, čo sa výrazne prejavilo aj na pestrosti jeho ľudovej kultúry. Na bohatosť jej foriem vplýval okrem prírodných faktorov i zložitý historický vývoj, etnické a konfesionálne faktory, rôzne migračné prúdy, administratívne členenie a mnohé ďalšie vplyvy.

Počas historického vývoja sa paleta národov osídľujúcich územie Slovenska menila, miešala, dopĺňala a ovplyvňovala. Na území Slovenska žili Kelti, Germáni, Rimania. Slovania prišli na územie dnešného Slovenska v 5. storočí nášho letopočtu. v ďalšom období to boli Huni a Avari. Maďari začali do Európy prenikať od roku 862 a definitívne sa v Karpatskej kotline usadili v roku 896. Od 12. storočia prenikali na dnešné územie Slovenska Nemci a Tatári. Cigáni sa na našom území po prvý raz spomínajú v roku 1322. Neskôr sem prenikali Turci, Rumuni, Rusíni, Chorváti, Česi, Ukrajinci a ďalší. Súčasný stav je mimoriadne komplikovaný a prakticky neexistuje etnicko-geneticky „čistý“ národ. Všetky tieto spomenuté národy zanechali na našom území nejakú stopu a istým spôsobom ovplyvnili celú kultúru.

Ľudová kultúra je popretkávaná kresťanstvom vo všetkých oblastiach -  v architektúre drevených i murovaných kostolov, zvoníc a kaplniek, podobe cintorínov a krížov, ďalej v maľbách, sochách, pranostikách, prísloviach, piesňach, rozprávkach a najmä vo zvykoch, ktoré sa viažu k liturgickému roku. Pre kresťanstvo má najväčší význam pozemské účinkovanie Božieho syna Ježiša Krista opísané v evanjeliách. Udalosti, ktoré sprevádzali jeho narodenie, smrť a zmŕtvychvstanie, sú opornými bodmi kresťanstva, ktoré sa za dvetisíc rokov stalo najvýznamnejším svetovým náboženstvom. Jednotlivé epizódy Nového zákona sa natrvalo zapísali do ľudovej kultúry a v živote ľudí sa liturgický rok pretransformoval do mnohých obyčají a zvykov.

Vznik a vývoj ľudového odevu ovplyvnili predovšetkým geografické a klimatické podmienky, ktoré si vyžadovali takmer po celý rok teplé oblečenie. Materiál na jeho zhotovenie poskytovala príroda – kožu, kožušinu, rastlinné a živočíšne vlákna (ľan, konope, ovčia vlna). Kroj je slávnostné oblečenie, ktoré má nielen úžitkovú, ale aj symbolickú funkciu. Podľa toho pri akej príležitosti sa odev nosil, sa rozlišuje pracovný, sviatočný a obradový odev. Niesol znaky, na základe ktorých sa rozlišovala príslušnosť k pohlaviu, veku a rodinnému stavu. Odev naznačoval, k akej spoločenskej vrstve jeho nositeľ patrí, čím sa zaoberá, aké náboženstvo vyznáva, ba poukázal i na jeho vkus a zručnosť.

Záhorský kroj ženy pozostáva zo spodných ´šlinguvaných´ sukní zhotovených z bieleho šifonu alebo bieleho plátna, na nich sa nosila vrchná, drobno skladaná sukňa zo ´štofu´, neskôr z tesilu. Sukňa bola v hornej časti spasovaná do hladkého goliera tesne obopínajúceho boky ženy. Blúzky ´sabatky´ bývali farebné, kvetované, z ľahších materiálov. Mali voľný strih, v spodnej časti zapasovaný do tenšieho lemu. Tieto blúzky boli akousi náhradou za biele oplecká nosené obyčajne pri sviatkoch. Na oplecku bol ľajblík z brokátu, cez ktorý bývala previazaná pestrá kašmírová alebo merínová šatka. Šiju ženy zdobilo niekoľko radov korálok – granátok. Na hlave sa nosil ´kontík´ špeciálne uviazaný z merínového alebo hodvábneho ručníka. Prednú časť hlavy nad čelom zdobili výložky z drobných granátok a ovsíkov. Na nohách nosievali čižmy s ligotavými sárami. Slobodné dievčence nosili vo vlasoch stužky a mašle. Staršie ženy nosili čierne oblečenie.

Muži zvyčajne nosili široké gaty so strapcami prípadne bez nich, prikryté čiernou zásterou – sakáčkou. Košele bývali ušité z domáceho plátna, pamokové, vpredu zdobené bielou výšivkou, na košeli čierny ľajblík, na hlave klobúk – kalap, na nohách kožené čižmy. V zimnom období sa do čižiem nosili pod kolenami zúžené nohavice, ktoré sa nazývali ´bričesky´.

Najstaršie zachované fotografie zahorských krojov pochádzajú z 20. rokov 20. storočia.

A picture