Pre rodičov

Pre rodičov

List rodičom

Milí rodičia!

Dovoľujem si dať Vám do pozornosti tento informačný list. Jeho úlohou je pomôcť  Vám ale aj nám. Predovšetkým však nášmu novému škôlkárovi, Vášmu dieťaťu. Obvykle je ťažké nájsť dostatok času na vysedávanie a počúvanie dobre mienených rád od učiteľky Vašich detí a mne učiteľke  zas nevyhovujú rozhovory o Vašich maličkých medzi dverami.

Rada by som teda touto cestou pomohla preklenúť Vašim deťom, Vám aj nám toto náročné obdobie.
V prvom rade si položte otázku: “ Je moje dieťa pripravené a schopné ísť do materskej školy?“
Hľadajte spoločne odpovede na tieto otázky.

Otázky:

• Komunikuje moje dieťa?
• Rozpráva zrozumiteľne?
• Má primeranú slovnú zásobu?

Dieťa nemusí mať v tomto veku bohatú slovnú zásobu, reč sa rozvíja postupne, deti majú dokonca tendenciu rozprávať len naozaj to čo potrebujú, hoci v hlavičkách toho majú oveľa viac. Rečou dieťa vyjadruje svoje biologické potreby, ktoré sú v tomto veku najdôležitejšie: „Treba mi cikať“.„Som hladný“. „Som smädný.“
Keď dieťa nekomunikuje,  alebo komunikuje len s Vami, adaptačný proces bude náročnejší. Nič vážne sa však nedeje, len musíme byť trpezliví, aj Ja aj Vy.

Otázky:

• Vie si moje dieťa samostatne obuť papučky,
• Obliecť aspoň jednu ponožku, či nohavice?
• Vie sa samostatne najesť?

Ak vie je to výborné. Ak nevie, nič sa nedeje. Musíme ho to naučiť. AJ JA aj VY. Predstavte sa sami seba ako ste doma so svojim dieťaťom. Idete von. Idete sa obliekať. Zoberiete  jednu mikinku, jedny topánky, prípadne vetrovku, čiapku a hotovo. Predstavte si náhradnú mamu v materskej škole. Zoberie 10 mikín  ,vetroviek, čiapok, topánok....Preto sa deti musia učiť byť samostatné!  Tu potrebujeme spolupracovať a ťahať spoločne za jeden koniec.
Musíte byť trpezliví a vydržať , aj keď Váš miláčik bude pri obliekaní protestovať, vrieskať a hádzať sa o zem. KĽUD. Vydržať!  Sme dospelí,  či nie?! To isté je s jedením. Nechceme,  aby dieťa bolo hladné. Ak nevie držať lyžicu, budeme ho to učiť. Ak však nevie prežúvať a prehĺtať tuhú stravu, lebo jedáva jedlo mixované,  (často sa stretávame s týmto javom) bude hladné. Zasa je,  samozrejme,  ľahšie zvládnuteľné nakŕmiť jedno dieťa ako 10 detí.
Nechávajte deti doma jesť samostatne. Dajte im na to dostatok času a nehnevajte sa ak urobia neporiadok.

Otázky:

• Ako obliekam svoje dieťa do MŠ?
• Aké papučky som mu kúpil?
• Čo mu dám na obutie?

Možno sa Vám zdá, že preháňam, ale verte tomu, že vhodné obutie a oblečenie Vášho dieťaťa je veľmi dôležité  pre Vás,  aj pre mňa . Tu mi dovoľte poradiť a pomôcť Vám z praxe. Dieťa potrebuje v prvom rade voľné a nenáročné oblečenie. Tepláčiky,  samozrejme aj na prezlečenie,  tielko, tričko či už s dlhým alebo s krátkym rukávom,  podľa potreby. Oblečenie plné gombíkov, zipsov a patentov, môže byť síce pekné, ale absolútne nepraktické. Všetky deti sú krásne a nemusia mať ani to najmodernejšie oblečenie. Vaše deti sa budú oveľa lepšie a šťastnejšie cítiť v oblečení, ktoré postupne zvládnu aj samé. Chceme predsa,  aby sa z nich stali samostatní a sebavedomí jedinci, ktorí sa nemusia trápiť s jedným nezvládnuteľným gombíkom a čakať,  kým sa pani učiteľke uvoľnia ruky a príde ho poobliekať. Papučky by mali byť dostatočne veľké a na celú nohu. Nevhodné sú našuchovačky, šlapky a tiež papuče s prackami. Samozrejme výnimkou je ortopedická obuv.
Pozerajte predpoveď počasia. Nestane sa Vám potom,  že do slnečného dňa obujete dieťaťu celé nevzdušné topánky, alebo do daždivého sandále. Na značku zaveste dieťaťu oblečenie aj do chladnejšieho počasia. Stáva sa totiž často, že musíme deťom zháňať oblečenie z našich starých zásob v MŠ, lebo inak by nemohli ísť von.

Otázky:

• Rozprávam sa s dieťaťom o materskej škole?
• Vysvetlil som mu, prečo ide do materskej školy?
• Zvládnem ja sám (sama) odchod dieťaťa do kolektívu?

Najdôležitejšie otázky som nechala na koniec. Na to,  aby Vaše dieťa zvládlo  odlúčenie od rodičov od rodiny musí byť v prvom rade psychicky a fyzicky zrelé. Odborníci presne stanovili toto obdobie na vek 3 rokov. Prikláňam sa k tomuto názoru a z praxe viem, že čím sú deti mladšie, tým ťažšie preklenú toto prelomové obdobie. Buďme empatickí a vžime sa do detskej dušičky. Od narodenia sú deti pri maminke, tatinkovi, pri blízkych členoch rodiny, ktorí sú tu len a len pre nich. Deti sú v prípade harmonickej rodiny  / a nemusí to byť ani kompletná rodina....slobodné matky, rozvedené nemusia byť výnimkou/ šťastné a spokojné. Majú všetok Váš čas a pozornosť. Prídu do kolektívu, kde je 10 takých detí ako sú ony. Všetky potrebujú citlivý, milý prístup, pozornosť, pomoc, pohladenie, popestovanie. V materskej škole majú však všetky tie deti, Vaše deti,  iba jednu náhradnú maminku. Maminku pre všetkých. Je veľmi ťažké to zvládnuť - pre nich, pre nás aj pre Vás. Zvládneme to, nebojte sa! Postupne trpezlivo, bez negatívnych emócií.
V prvom rade je dôležité,  aby ste dieťa nestrašili rozprávaním typu: “Veď počkaj v škôlke budeš musieť, toto, tamto....!“ Absolútne nevhodné je,  nadmieru sa dieťaťa vypytovať,  či sa do škôlky teší a podobne. Nie! Odchod do škôlky musíte dieťaťu vysvetliť ako normálny prirodzený jav, ktorý je pokračovaním a postupom v ďalšom jeho živote. Nie nejakou tragédiou. Skrátka: „Vieš, ja teraz budem chodiť do práce, medzi ujov a tety, ty budeš chodiť do škôlky medzi detičky.“ Ak ste na materskej: „Ja musím opatrovať tvoju sestričku či bračeka, lebo ešte nemôžu ísť do škôlky, ty si už veľký a môžeš.“ Viac sa  k tomu nevracať, neprplať sa v tom.

Ďalšia vec, ktorú treba zvládnuť bez emócií je rozlúčka na chodbe.
Doporučujem si dať poslednú pusinku a objatie pred dverami do budovy MŠ, nie pred dverami do triedy. V chodbe dieťa už len prezliecť, zakývať, šup do triedy.....a odchod preč.
Okamžite ako začnete dieťa objímať a pusinkovať pred vstupom do triedy,  stane sa jediná vec. Zhoršíte jeho vstup do triedy na 100%. Vy si vlastne viažete dieťa ku sebe. Viete si predstaviť, ako sa musí Vaša ratolesť cítiť, keď ide od maminkiných pusiniek alebo ocinkovho náručia do triedy  plnej detí, kde je pre všetkých len jedna mamina? Ďalšia chyba, ktorej sa často dopúšťame je ranné debatovanie medzi dverami. Čím dlhší čas ste ráno s dieťaťom v kontakte, tým viac času má premýšľať nad tým, čo by mohlo urobiť, aby zvrátilo situáciu. Zvyčajne sa pustí do plaču a ujde z triedy. Ak potrebujete učiteľke niečo povedať, zaklopte na dvere ešte predtým,  ako máte dieťa pripravené do triedy. Počas prezliekania informujte učiteľku o veciach, ktoré považujete za dôležité ...napr. o zhoršenom zdravotnom stave, či domácom úraze. Sú to veci, ktoré potom zabránia zbytočným problémom.
Ak netreba, radšej rýchlo dieťa,  s ktorým ste sa už rozlúčili prezlečte, prezujte, dajte do triedy.
Toto všetko čo som Vám milí rodičia napísala, je len zlomok toho čo nás čaká, ale verím že ak tieto moje praktické rady budete aspoň trošku brať vážne, veľmi to pomôže Vášmu dieťaťu, ale aj Vám a nám.

Vopred Vám ďakujem za dobrú spoluprácu.

 
-